Niekedy začiatkom apríla, keď sa mi už zdalo, že zima asi nikdy neskončí a už som si začala pomaly zvykať na celoročný sneh, prišla aj pod Tatry „teta jar“. Bol krásny deň, slniečko svietilo, moji susedia (pozn. živí, článok s názvom „ako mi smrdel sused“ bol môj) už pilne pracovali vo svojich záhradkách a moja mamka mi už vyvolávala, že kedy prídeme hrabať záhradu ......prosto všetky tie krásne veci, čo súvisia s príchodom jari.
Zase som nevedela čo skôr..........s manželom sme sa rozhodli, že vyskúšame bicykle. Urobili sme si menší výlet a cestou späť sme sa zastavili, keďže už bola jar a to patrí k jednej z veci pri predstave tepla, NA ZMRZLINU. U nás v meste pred časom otvorili novú cukráreň, za pultom stála mladá slečna a v ruke držala .....niečo........neviem to nazvať, pretože naberačka to nebola, alebo možno bola, ale v zmenšenej podobe...............Na pulte bola ceduľka „1 dávka 8,-Sk“ a tak som si poprosila „malú“ čokoládovú. Slečna za pultom do naberačky, ktorú asi ukradla svojej mladšej sestre z detskej kuchynky, nabrala z čokoládovej zmrzliny a asi sa jej zdalo, že veľa nabrala (však som chcela predsa „malú“) a tak pred mojimi očami začala to, čo pretŕčalo, z tej liliputánskej naberačky obtierať .........nakoniec, keď sa jej už asi zdalo, že naberačka je PLNA po okraj a za okraj nič nepretŕča, frcla mi tú kôpočku do kornútika. Ale keďže kornútik mal väčší priemer ako „naberačka“ tak to vyzeralo, že čosi v tom kornútiku ASI JE..............Neverila som vlastným očiam a poviem Vám, že aj keď som maškrtník, prešla ma aj chuť na tú zmrzlinu. Mala som „chuť“ zavolať si majiteľa podniku a poradiť mu, že keď už investoval do kúpy „detskej naberačky“ mal investovať aj do kornútikov, s priemerom menším ako naberačka zmrzliny...........nech to aspoň dobre vyzerá.........
Už sa teším, ako pôjdem kdesi na dovolenku do zahraničia a tam keď si dám zmrzlinu, pán predavač sa na mňa bude usmievať, urobí nejaké „akrobatické kúsky“ s kornútikom a potom mi naloží toľko zmrzliny, že pri spomienka na tú „slovenskú kôpku“ sa len pousmejem...................a v našom meste si kúpim už len hotové „nanuky do ruky“